image001.jpg

 

 

Odkazy na s nami súvisiace web-stránky

Stránka ÚR SZPB

Múzeum SNP

Stránka o protifašistickom odboji a oslobodení tatranského a podtatranského regiónu

 


Naša stránka na facebooku

NAŠA STRÁNKA NA FACEBOOKU

 

Kontakty na OblV SZPB v Liptovskom Mikuláši

Stanovy SZPB

Prihláška do SZPB

 

Z osláv 73. výročia vyhlásenia SNP v okrese Lm

 

Pripomenuli sme si deň víťazstva nad fašizmom

 

pozdrav od družobnej organizácie Čsbs v opave

 

Pripomenuli sme si 72. výročie oslobodenia liptovského Mikuláša od fašizmu

Fotogaléria k oslavám (autor obrázkov p. Vránsky)

 

pozrite si film odhalenie pamätníka ČA z roku 1945

 

 

 

 

 

 

 

V dňoch 27. a 28. 4. 2018 sme navštívili družobnú organizáciu Čsbs v meste opava.

 

Nový priečinok.jpg

 

Koláže.jpg

 

 

 

Vážení návštevníci stránky.

     Dovoľte, aby sme Vás oboznámili so zmyslom našej organizácie, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Sme organizácia, ktorá má už vo svojom názve vyjadrené svoje poslanie – boj proti najhoršiemu zlu, aké si človek v rámci svojho spoločenstva dokázal vymyslieť, boj proti fašizmu a jeho odnožiam.

     Naša organizácia sa spolupodieľa na organizácii spomienkových akcií a pietnych aktov najmä k 2. svetovej vojne nie preto, aby sme len spomínali a vzdávali hold hrdinom z obdobia 2. svetovej vojny.  Zmysel takýchto osláv a pripomínania historických udalostí ukazuje na poučenia z nedávnej minulosti, upozorňuje na to, aby sa neopakovali tie strašné chyby, ktoré viedli k udalostiam v prvej polovici 40. rokov minulého storočia.

     Za najdôležitejšie pokladáme poučenie ukazujúce na ľudské obete. Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva, ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, nepriateľské vojská, ale aj domovy ľudí. Rovnako podstatné bolo aj bezohľadné správanie sa armád k civilistom na nepriateľskom území, vychádzajúce z národnostného, rasového alebo triedneho hľadiska. Už prvé dni vojny priniesli útrapy kobercového bombardovania miest ako bola Varšava, Rotterdam či Londýn.

     Celkové obete 2. svetovej vojny na ľudských životoch sa odhadujú v rozmedzí od 50 do 62 miliónov, čo bolo 2,5 % vtedajšej svetovej populácie. 37 miliónov z nich boli civilisti, zvyšnú menšiu časť tvorili padlí vojaci.

Materiálne škody sa časom dajú napraviť. Ale pri predstave postavenia človeka ako takého v tejto situácii, keď jeho vôľa sa stáva bezpredmetnou a má na výber len zabíjať alebo byť zabitý, je návrat mimo ľudskú spoločnosť.

Najmä dnes, keď stále pretrváva hospodárska kríza v Európe a jej dopady zažíva i obyvateľstvo Slovenska, musí byť toto poučenie stále vo vedomí ľudí. Veď nenápadne, deň za dňom pociťujeme zvýšenie cien energií, potravín a ostatných životných potrieb, čo pri náraste nezamestnanosti a zmrazení príjmov spôsobuje tiež rast chudoby. Táto situácia je pre nás ďalšou výzvou, aby sme najmä mladším ľuďom  pripomínali poučenia z 2. svetovej vojny, ktoré nás učia stmelenosti a jednotnosti v boji proti súčasným hrozbám. Je to naša povinnosť tak pred hrdinami ako aj pred nastupujúcou generáciou.

     Je tu obdobie, ktoré prináša so sebou podmienky pre nesprávne názory a cesty riešenia, ktoré v podmienkach plurality názorov nemusia vyzerať nebezpečne. Veď stále platí, že v 30. rokoch 20. storočia sa dostali do popredia extrémistické smery fašizmu z príčin, medzi ktorými hrá rozhodujúcu roľu svetová hospodárska kríza, expanzívne nároky niektorých štátov, krach na newyorskej burze či ústupčivosť Veľkej Británie a Francúzska voči požiadavkám hitlerovského Nemecka.

V dnešnej dobe sa stretávame s názormi, že naša organizácia už nemá čo povedať. Je to možno aj preto, že na Slovensku sa za protifašistického bojovníka označuje hlavne osoba, ktorá sa počas SNP aktívne podieľala na bojoch proti fašistickým vojskám a ich spojencom na území Slovenska a v Európe.  Ide najmä  o vojakov povstaleckej armády, vojakov bojujúcich po boku Červenej armády,  partizánov, vojakov v spojeneckých armádach a mnohých iných. Ako protifašistický bojovník sa označuje aj nepriamy účastník bojov, ktorý napomáhal aktívnym bojovníkom v spomenutom období.

My sme občianske združenie, zložené z občanov tejto krajiny, ktorí na základe poučení z 2. svetovej vojny dbajú na uplatňovanie týchto poučení v dnešnom svete.  V dnešnom svete, keď je veľmi jednoduché všetko okolo nás spochybňovať, znevažovať zmysel a význam Slovenského národného povstania, znevažovať a spochybňovať činnosť partizánskeho hnutia na Slovensku a všetko podľa možnosti spájať s komunistickou diktatúrou.

     My v Oblastnej organizácii SZPB si nedávame ciele smerujúce k presnému a objektívnemu hodnoteniu tej či onej udalosti. To je predovšetkým práca historikov. Ale sme si plne vedomí, že aj historici to majú veľmi ťažké. Na dokreslenie si dovolíme vyjadriť niekoľko názorov a skúseností na získavanie informácií z tohto obdobia. Možností nie je mnoho – archívy, obecné kroniky, zápisky priamych účastníkov, rozhovory s ešte žijúcimi priamymi účastníkmi, nálezy na miestach bojov a pobytu vojenských útvarov a jednotiek a partizánskych skupín.

     Kto sa môže zaručiť, že do archívov sa dostalo všetko, čo umožní objektívne zachytiť udalosti? Ako príklad môžeme uviesť Meletija Jefremoviča Votinceva. Bol mimo iné veliteľom 7. partizánskeho oddielu – Liptovský – so sídlom v Malužinej a neskôr na Brtkovici nad Liptovskou Porúbkou. Komisárom oddielu bol Ľudovít Gerek. Oddiel bol v organizácii partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. Po potlačení Povstania však na Brtkovici sídlil oddiel Za oslobodenie Slovenska z brigády Lošakov-Kučera.  7. partizánsky oddiel Liptovský sa spojil s týmto oddielom, veliteľom bol npor. Štefan Bobuľa a komisárom Ľudovít Gerek. Za účasť na oslobodení Liptovského Hrádku dostal Votincev čestné občianstvo Liptovského Hrádku. Jeho činnosť po spojení menovaných oddielov ako i činnosť po oslobodení Liptovského Hrádku sa však v našich podmienkach nepodarilo zistiť. 

     Obecné kroniky – obce mali vždy povinnosť zo zákona viesť kroniku. Máme poznatky, že ani dnes, v mieri, sa vo všetkých obciach obecné kroniky nevedú správne a že sa udalosti do nich dopisujú niekedy až s veľkým oneskorením. A zapisujú sa tak, aby obec vyzerala v tom najlepšom svetle. Čo sa potom písalo v rokoch 1939 až 1945? A najmä v období SNP? Zasa môžeme povedať, že v máloktorej obci zostali autentické kroniky z toho obdobia. Obecné sa stratili, boli zničené vojnovými následkami, cirkevné pravdepodobne tak isto. To, čo tam dnes nájdeme, bolo dopracované na začiatku päťdesiatych rokov. Nepredpokladáme, že tu išlo o úmysel niečo zakryť, prekrútiť alebo vylepšiť. Jednoducho išlo o snahu nahradiť a doplniť chýbajúce udalosti pre ďalšie generácie. Ale už tu bol sklz 7 až 15 rokov a teda takáto kronika nie je kronika, ale akási kniha spomienok.

     Zápisky priamych účastníkov vyšli aj knižne. V našom priestore je to napríklad kniha z obdobia SNP - Nezlomený kosatec, ktorú zostavil veliteľ obranného úseku Kráľova Lehota - Čertovica s krycím názvom KOSATEC a neskôr veliteľ partizánskej skupiny Martin a komisár partizánskej brigády Stalin (Lošakov-Kučera), gen. v.v. Martin Kučera. Táto kniha sa opiera o prepísanú bojovú dokumentáciu autora, tvrdenia v nej sú do značnej miery doložiteľné aj archívnymi záznamami a dá sa jej dôverovať. A ešte jedna poznámka k názvom partizánskych jednotiek – názvy vznikali spontánne, až po ukončení vojny sa dalo zistiť a spočítať, koľko takýchto jednotiek sa volalo rovnako (napríklad Stalin) a pritom každá operovala v úplne inom priestore. Niektoré názvy sa dokonca doplňovali až po skončení vojny.  

     Zložitejšie už je opierať sa o spomienky priamych účastníkov – obyčajných, radových vojakov alebo partizánov, ktorí síce opisujú situáciu tak, ako ju oni prežili, ale nemôžu sa opierať o všeobecné súvislosti, lebo, uznajte sami, ako by sa k nim radový vojak alebo partizán dostal? Samozrejme, takéto spomienky, sú veľmi dobrým zdrojom poučení o nezmyselnosti a hrôze vojny, ale miera ich subjektivity je veľká.

     Naša organizácia chce pripomínať to, čo mnohí už skoro zabudli, že existovala vojna a že bola krutá. Sú tu však aj takí ľudia, ktorí robia všetko preto, aby bola aj dnes zloba a neistota. Veď všetkým, ktorí sa o problematiku zaujímajú je jasné, že nemecký nacizmus by nevznikol, keby nebola bieda, hospodárska kríza, úžerníctvo a tých, ktorí chceli na vojne zarobiť. Pritom  je každému, kto sa zaujíma okrem politiky aj o prírodné vedy jasné, že ani moderné technológie, ani tzv. „inteligentné zbrane“ ničenie materiálnych prostriedkov a zabíjanie nevinných nevylúčia. Najmä ľudia s vekom pod 50 rokov však skutočnej hrozbe vzniku vojny neveria. Veria všetkým vymoženostiam moderného konzumného života. Bolo by krásne, keby bola záruka, že všetko je tak, ako sa nám konzum snaží dennodenne vo všetkých médiách ukazovať. Lenže fakt je taký, že na jednej strane je neuveriteľné množstvo bohatstva a na strane druhej neuveriteľná chudoba. Reklamy môžu tento súčasný mierový stav udržať len dočasu.  

     8. mája 1945 bola podpísaná bezpodmienečná kapitulácia Nemecka do rúk predstaviteľov ZSSR, USA, Spojeného kráľovstva a Francúzska. Tisícročná Tretia ríša po 12 rokoch prestala existovať. 9. mája 1945, po šiestich vojnových rokoch, začal v Európe znova mierový život. Tým skončila jedna krutá etapa v živote ľudí. Chcem vysloviť hold všetkým hrdinom 2. svetovej vojny a tiež presvedčenie, že dokážeme čeliť nástrahám neofašizmu, neonacizmu a ich odnožiam v súčasných podmienkach.

     Dnes, po 68. rokoch sa stretávame so snahami rehabilitovať SR z rokov 1939 až 1945, konajú sa legálne pochody k miestam spojeným s predstaviteľmi klérofašistickej vlády, stavajú sa im busty. Bez rešpektovania súvislostí, bez akéhokoľvek kritického prístupu sa začína oslavovať ich éra ako éra spojená s blahobytom slovenského národa. A zdá sa, až na výnimky, že keď je mier, nikomu to nevadí.  

     Preto chceme zdôrazniť, že Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je dobrovoľná občianska a stranícko - politicky nezávislá organizácia. Združuje účastníkov boja za národné oslobodenie proti fašizmu, štátnu samostatnosť a demokraciu. Združuje aj občanov, ktorí súhlasia s poslaním SZPB a jeho stanovami. Spolupracuje s politickými stranami a združeniami, so štátnou správou a samosprávou za dodržanie zákonnosti, spravodlivosti, dodržiavanie ľudských práv, proti prejavom neonacizmu, neofašizmu, xenofóbie a násilia.

     Ak sa nechceme dožiť opakovania histórie po roku 1933, musíme oveľa aktívnejšie vystupovať proti nebezpečenstvu neofašizmu. Preto potrebujeme rozumných ľudí, ktorí sa neboja postaviť za antifašizmus spojený s myšlienkami humanizmu, schopných a ochotných  bojovať proti každej forme fašizmu a nacizmu, otvorene vystupovať proti rasizmu, nacionalizmu a antisemitizmu, ale i všetkému násiliu páchanému na ľuďoch.

     Hoci sa zdá, že antifašizmus je len jeden, v rámci tohto hnutia existujú rôzne názory napríklad na otázku použitia násilia proti fašistom či slobodu prejavu. Naše idey sú zhrnuté v zákone 487 z 5. decembra 2013 o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

     Rozhodli sme sa touto cestou osloviť občanov – Liptákov a poukázať na našu skutočnú činnosť aj trocha inak, ako účasťou na pietnych spomienkach. Ukázať na zmysel našej práce a našich aktivít, pretože v prvom rade sa cítime skutočnými bojovníkmi za ľudské práva skutočne rovnaké pre všetkých ľudí.

A ak Vás presvedčíme, ponúkame Vám členstvo v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov.

     Dovoľte nám ukončiť toto naše predstavenie sa so slovami armádneho generála Ludvíka Svobodu z jeho knihy Z Buzuluku do Prahy: „Nikdy nezabudnime, ako ľahko sme slobodu stratili a ako ťažko, za cenu obrovských obetí, sme ju získali späť“.